Život v Horthyovskom režime a jeho legácia

Košice ako pohraničné mesto zaznamenalo značný úbytok populácie.[190] Uskutočnila sa výmena peňazí za značne nevýhodných podmienok pre občanov mesta - 1 pengő za 7 Kč (reálna hodnota však bola 1 pengő za 5 Kč). Následne sa objavili aj demonštrácie narážajúce na nezamestnanosť a drahotu v novom režime (známe heslo: Minden drága - vissza Prága!, Všetko drahé, späť Prahu!) Na zvyšnom Slovensku bol v roku 1939 vytvorený samostatný štát, fašistický satelit Hitlerovského Nemecka - Prvá slovenská republika. Národnostné práva menšín na oboch stranách hraníc boli dodržiavané na princípe reciprocity. Takto mohla v Maďarskom kráľovstve pôsobiť Strana slovenskej národnej jednoty, ktorej reprezentantom vo východných častiach okupovaných území bol Emanuel Böhm. Strana sa podieľala na prežití slovenských škôl, ktorých existovalo v Košiciach v tom období päť. Jednou z nich bolo Kráľovské uhorské štátne gymnázium s vyučovacou rečou slovenskou (dnešné Gymnázium Poštová).[191] Slovenské školské zariadenia boli v rokoch 1941 - 1942 pod tlakom maďarizačnej politiky Horthyho režimu postupne zatvárané, alebo bol počet tried v nich zredukovaný. Zo všetkých profesorov na slovenských školách vedel dobre po slovensky len jeden. [192] Život v meste pri celkovom potlačení demokratických politických práv zdanlivo pokračoval. Napriek prísnym protižidovským opatreniam sa Horthyho režim nezapojil do masových židovských deportácií. Košický maratón sa konal - okrem rokov 1938 a 1940 - počas celého vojnového obdobia.[193] Mestu bol vrátený štatút municipálneho mesta[194] a zriadili v ňom Vysokú školu obchodnú (Kereskedelmi Főiskola)[195]. Atraktívne prostredie košických lesov s horskými chatami na sever od mesta bolo turisticky propagované v dolnom Maďarsku ako stredisko zimných športov. V kúpeľoch Bankov vystavalo mesto Budapešť v rokoch 1941-1944 veľkú robotnícku zotavovňu (dnes detský domov).[196] V rokoch 1940 - 1943 sa skompletizovala replika exilového domu Františka II. Rákociho z tureckého Rodošta v areály Katovej bašty, kde sa plánoval mestský muzeálny komplex. Tento zámer sa však nepodarilo uskutočniť na rozdiel od iných, ktorými bolo otvorenie expozície dejín mesta v Miklušovej väznici a zriadenie Krajinského maďarského technického múzea (Országos Magyar Műszaki Múzeum) v budove Riaditeľstva železníc (1943). Časť jeho zbierok po vojne v Košiciach ostala a tvorí základ Slovenského technického múzea.