Národnostná štruktúra mesta

Po dokončení zdĺhavého začleňovania Košíc do Česko-Slovenska začali okamžite vznikať úrady česko-slovenskej štátnej správy. V duchu čechoslovakizácie sa začalo aj s premenovaním niektorých ulíc, hlavne pripomínajúcich predchádzajúcu vládu Habsburgovcov. Tak bolo napríklad Námestie Františka Jozefa I. premenované na Husitské námestie, a námestie pomenované podľa jeho manželky (Alžbetino námestie) na Legionárske námestie. Ďalej sa v zásade premenovali všetky ulice pripomínajúce maďarizáciu. Keďže protihabsbursky vyznievali aj ulice nesúce mená miestnych uhorských a sedmohradských stavovských vodcov, k ich premenovaniu nedošlo, a to nie tak s ohľadom k maďarským obyvateľom, ako z tradície a úcte k dejinám mesta.[174] Národné divadlo (Nemzeti Színház) sa premenovalo na Východoslovenské národné divadlo. V roku 1919 bolo zriadené slovenské reálne gymnázium na Kováčskej ulici. Jeho riaditeľ Karol Murgaš sa výrazne pričinil o posilnenie slovenského povedomia Košičanov. Podľa sčítania ľudu z roku 1921 sa národnostná štruktúra mesta diametrálne odlišovala od stavu z roku 1910. V meste žilo 52 000 obyvateľov, z toho 60% Slovákov a Čechov, 21% Maďarov, 10% Židov a 4% Nemcov. [175] Výraznú prevahu mali „Čechoslováci“, a to nie tak prílevom českého úradníctva, ako proklamovaním sa bilingválnych Košičanov za Slovákov. V roku 1921 boli oslavy vzniku ČSR sprevádzané protihabsburskou demonštráciou na podporu republiky v súvislosti s pokusmi cisára Karola I. Habsburského o návrat na maďarský trón.