Maďarské osídlenie

V roku 1018 sa prvý uhorský kráľ Štefan I. Svätý dohodol s rozpínavým poľským kniežaťom Boleslavom Chrabrým, ktorý od roku 1001 zaberal územie zhruba dnešného Slovenska, na spoločných uhorsko - poľských hraniciach na prirodzenom hrebeni masívu Karpát. K osídľovaniu tohto územia Maďarmi však dochádzalo iba postupne, na území Východného Slovenska ešte pomalšie, ako na jeho západe. V 10. storočí existuje doklad o maďarskej prítomnosti iba pri dolnom toku Hornádu a Slanej, nie viac severne ako súčasná obec Garadna. Posúvanie Maďarov severnejšie do Košickej kotliny spadá do konca vlády Štefana I. a do obdobia vlády jeho švagra Samuela Abu z veľmožského rodu Abovcov.