Maďarská revolúcia

15. marca 1848 vypukla v Pešti revolúcia, do ktorej sa aktívne zapojilo aj mesto Košice. Habsburgovci sa snažili revolúciu potlačiť a vyslali do Uhorska niekoľko armád. Na Horné Uhorsko cez územie Poľska útočil rakúsky generál Franz Schlick, ktorý sa stretol 11. decembra so zle vyzbrojeným uhorským vojskom pri Košiciach.[128] Po bojoch v Budimíri a Ťahanovciach Schlick mesto obsadil. 4. januára 1849 sa mesto pokúsil znovu získať uhorský minister vojny generál Lázár Meszáros v tzv. Košickej bitke pri Barci, ale nepodarilo sa mu zvíťaziť. Držbu Košíc v cisárskych rukách v tomto období využili slovenskí obrodenci. 24. februára sa tu stretol Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský, aby rokovali o národnom programe Slovákov.[129] V marci 800 slovenských dobrovoľníkov, bojujúcich na strane cisára prišlo k mestu. V ich radoch bol aj Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban, aby tu verbovali ďalších. Mesto však čoskoro obsadilo uhorské revolučné vojsko a Košice sa tak stali súčasťou revolučnej maďarskej republiky, ktorá bola vyhlásená 14. apríla v Debrecíne Ľudovítom Košútom. Cisár František Jozef I. privolal na pomoc ruské vojská, ktorých 200 000 vojakov 24. júna tiahlo bez boja cez Košice. V meste sa ubytoval veľkoknieža Konštantín a knieža Paskevič.