Klasicistické Košice

V súvislosti s vývojom vojenskej techniky a metód bojovania stratili mestské hradby svoj účel. Ich likvidácia prebiehala postupne od začiatku do 40. rokov 19. storočia, čo otvorilo novú cestu rozvoja mesta. V roku 1814 si v súlade s vtedajším právom postavili na mieste východnej línie búraných hradieb evanjelici svoj nový kostol, ktorý je považovaný za najkrajšiu stavbu evanjelického klasicizmu na Slovensku.[126]. Pri Maľovanej bráne si svoj kostol postavili kalvíni (1805-1811). K zbúraniu Dolnej brány a otvoreniu prieťahu na hlavnú hradskú na Pešť došlo v roku 1830. Košice prvej polovice 19. storočia boli provinčným mestom, ktorých význam však začal opätovne narastať. V meste bolo stále divadlo, plavecká, jazdecká a hudobná škola, sídlili tu správne a vojenské úrady a biskupstvo. V roku 1814 vznikla prvá mestská nemocnica, ktorej strohá budova s klasicistickými prvkami bola postavená v roku 1831 na dnešnom Námestí osloboditeľov (sídlo VZP). Miestna šľachta si budovala v meste paláce v módnom klasicistickom (Čákiho-Dezőfiho palác), ale i empírovom slohu (Pongrácovsko-forgáčovský palác). Významnou osobnosťou klasicistických Košíc bol mestský architekt Jozef Bellaagh, ktorý navrhol množstvo výklenkovitých meštianskych domov s prvkami biedermeiera. Podľa sčítania ľudu z roku 1831 žilo v Košiciach 12 042 obyvateľov, avšak európska epidémia cholery, šíriaca sa po dobu troch mesiacov do septembra toho istého roku, zabila v meste 1247 ľudí.