Korvínovské Košice

V rokoch 1458 - 1490 vládol kráľ Matej Korvín. V prvých rokoch svojej vlády sa sústredil na likvidáciu bratríkov, ktorí lúpežne vyčíňali po celom Hornom Uhorsku. Uhorské vojská im uštedrili vážnu porážku pri Blatnom Potoku v roku 1458. V nasledujúcich rokoch sa v bojoch proti nim zúčastňovali aj Košičania. V roku 1460 zavítal do mesta sám kráľ Matej. Oslávil tu sviatok svätej Alžbety a zapoľoval si v mestských lesoch.[49] Vzhľadom na výdavky mestskej pokladnice v bojoch proti bratríkom daroval kráľ mestu Zlatú Idku spolu s rozsiahlym lesným majetkom a právom razby mincí z jej zdrojov. V košickej mincovni sa v korvínovskom období razili zlaté mince - dukáty.[50] V rokoch 1478 - 1479 tu kráľ dokonca pobýval so svojím dvorom. Výrazne podporoval dostavbu Dómu, kedy sa pracovalo na južnej tvz. Matejovej veži a na bočných kaplnkách. Vrcholom umeleckej tvorby neskorého stredoveku v Košiciach bola výstavba kamenného pastofória a prepychového hlavného oltára v rokoch 1474 - 1477 so vzácnymi gotickými maľbami znázorňujúcimi životný osud sv. Alžbety Uhorskej - Durínskej. Okolo roku 1480 stáli Košice na vrchole rozvoja, radiacim ich svojou veľkosťou a významom k popredným európskym metropolám. V meste fungovali štyri fary popri štyroch kostoloch, pričom na predmestiach - košických huštákoch - boli ďalšie tri kostoly. S odhadovanými 10 000 obyvateľmi aj s predmestiami[51] boli druhým najdôležitejším mestom v kráľovstve a najväčším stredovekým mestom na území Slovenska. Košice sa stali hlavným skladom zahraničných tovarov (depositio generalis mercium) k pomere k iným mestám regiónu. V praxi to fungovalo tak, že kupci prichádzajúci z Poľska, Pruska a Ruska mohli tovar vyložiť podľa svojho výberu buď tu, alebo v mestách Levoča, Kežmarok, Bardejov. Na druhú stranu kupci prichádzajúci od juhu spoza Tisy, zo Sedmohradska, Moldavska, Valašska alebo Turecka už podliehali len generálnemu skladu v Košiciach. Výnosný diaľkový obchod bol organizovaný kupeckou gildou, združujúcou najvplyvnejších obchodníkov. Kapitál pritiahol do mesta významné podnikateľské klany, ktoré tu žiadali o priznanie mestských práv a budovali si tu svoje rezidencie. Medzi ne patril sedmohradský rod Szatmáriovcov a slovenskí Thurzovci. Usádzali sa tu aj zahraniční kupci z Nemecka, Talianska, Srbska a aj z takých ďalekých krajín ako Nizozemska, Anglicka či Španielska.