Anjuovské Košice

Vláda Anjuovcov znamená zlatý vek rozvoja stredovekých Košíc. Strategická poloha na výnosnej obchodnej ceste Balkán - Balt podnietila rozvoj obchodu a cechovej výroby, čoho svedectvom je najstaršia cechová listina v Uhorsku, vydaná v roku 1307 richtárom a prísažnými celého mesta Košice pre kožušnícky cech. Z tohto roku pochádza aj zmienka o prvom známom richtárovi - Arnoldovi. Košice mali právo razby vlastnej meny - košických mariek. V roku 1321 sa výmena starých mincí za nové spomína ako bežný zvyk. Za pomoc v rozhanovskej bitke sa Karol Róbert Košiciam štedro odmenil. V roku 1319 im udelil colné privilégium na všetky územia v kompetenčnej oblasti košickej Kráľovskej komory, t.j. medzi riekami Tisou a Slanou až po komitát Bereg. V roku 1321 boli Košičania oslobodení aj od platenia zisku kráľovskej komore, ktorý mala z výmeny starých mincí za nové (lucrum camerae). Zahraniční kupci boli povinní si cudzie meny vymeniť za košickú po siedmych týždňoch. Najdôležitejšie privilégium, ktoré potvrdilo metropolné postavenie Košíc a určilo hospodársku činnosť ich mešťanov, bolo právo skladu. Z neho mesto profitovalo najviac až do jeho zrušenia začiatkom 18. storočia. Obchodníci sa tu museli ubytovať a platiť za prenájom miesta predaja. Zároveň boli Košičania oslobodení od práva skladu v iných mestách kráľovstva, ktorým toto právo bolo prideľované zväčša až v 15. storočí. Právo skladu bolo udelené Košiciam pravdepodobne v nedochovanom privilégiu mestských práv z roku 1290. Košice ako sídlo pobočky kráľovskej komory, ktorá určovala a vyberala clá a mýta v Predtisí, boli miestom skladovej tradície obchodníkov už pred udeľovaním skladových privilégií. Navyše ako jediné v tomto regióne opevenené hradbami poskytovali kupcom dostatočnú ochranu.[22] Košice sa tešili mimoriadnej priazni panovníka Ľudovíta I. Veľkého. Ich pozície značne vylepšil právne i hospodársky, čím umožnil ich premenu vo vyspelú stredoeurópsku metropolu. V roku 1347 udelil mestu Veľké privilégium, čím ho povýšil na druhé miesto v hierarchii uhorských kráľovských miest za sídelným mestom Budín. 7. mája 1369 kráľ vystavil unikátnu erbovú listinu, ktorá predstavuje prvý doložený mestský armáles v Európe. Erb Košíc je tak prvým znakom udeleným právnickej osobe[38], čo svedčí o kultúrnej vyspelosti Horného Uhorska v rámci stredovekej Európy. Košické mestské právo sa stalo vzorom a odvolacou inštanciou pre okolitý región Horného Uhorska. Právo trhu a skladu podnietil rozvoj košického obchodu a remesiel. Už v roku 1344 dostali Košice čiastočné právo skladu na všetky tovary z Poľska a Ruska, ktoré bolo ďalej rozšírené v roku 1361. Od roku 1399 museli aj kupci od Veľkého Varadína a Sedmohradska skladať tovary v Košiciach. V priebehu 14. storočia získali košickí obchodníci colné výhody v celom Uhorsku a Sedmohradsku, pred polovicou 14. storočia aj v Poľsku a Rusku (tie isté ako mali ich krakovskí partneri), v roku 1364 sa rozšírili na české krajiny a Vratislav a v roku 1388 i na rakúske krajiny.[39] Potvrdením obľúbenosti Košíc v očiach kráľovského dvora bola častá prezencia kráľovského páru v regióne najmä potom, čo kráľ získal aj poľskú korunu (1370) a v neďalekom Diósgyőri (dnes súčasť Miškovca) dal pre kráľovnú vystavať hradnú rezidenciu. Práve v Košiciach, dôležitom stredisku na kráľovskej ceste spájajúcej obe kráľovstvá, došlo v roku 1383 k diplomatickému jednaniu poľskej šľachty s kráľovnou Alžbetou, kde bola jej dcéra Hedviga tzv. Košickou dohodou prijatá za poľskú kráľovnú.